Zásady aplikácie > Obvodové steny

Konštrukčné zásady

Z konštrukčného hľadiska je dôležité, aby sa na jednotlivé typy zatepľovania používali výrobky, ktoré sú na to určené.

Do montovaných odvetraných zatepľovacích systémov sú určené výrobky NOBASIL FRN,FRE a NOBASIL FRK, ktoré sú nižšej objemovej hmotnosti. Tieto doskové výrobky sa vkladajú do nosného roštu, pričom sa prikotvujú o nosnú stenu. Medzi konečným povrchovým obkladom a tepelnou izoláciou je odvetraná vzduchová medzera hrúbky min. 30 mm, pričom na povrchu tepelnej izolácie sa nachádza rohož NGR alebo extrémne difúzna fólia. Povrchové obklady sú zväčša na báze plastov.

Na podobnom princípe funguje i sendvičová konštrukcia, kedy sa však tepelný izolant nachádza medzi dvoma murovanými stenami, pričom jedna je nosná a druhá stena plní len dekoratívnu funkciu. Sem sa môže použiť NOBASIL FRN, ak sa v systéme nenachádza odvetraná vzduchová medzera, avšak z hľadiska tepelnej fyziky je potrebné daný systém odvetrať, a preto sa častejšie používa NOBASIL FRK a NOBASIL FKD. Odvetraná medzera sa nachádza medzi tepelným izolantom a zvukovopohltivou stenou, pričom jej hrúbka by mala byť min. 50 mm.

Najčastejšie používaným systémom je kontaktné zateplenie, kde sú určené výrobky NOBASIL FKD a NOBASIL FKL, ktoré majú vyššiu tvrdosť a sú schopné znášať i statické namáhanie. NOBASIL FKD sa na nosnú stenu fixuje lepením i kotvením, pretože vlákna výrobku sú orientované rovnobežne s nosnou konštrukciou. Kolmo orientované vlákna má NOBASIL FKL, ktorý pri vhodnom podklade nie je potrebné mechanicky kotviť a je schopný preniesť i väčšie zaťaženie od obkladu.

Na tepelný izolant sa do výstužnej malty zatláča výstužná mriežka, na ktorú sa dáva finálna povrchová malta.

Všeobecný postup zatepľovania:

  • kvalitnej realizácii predchádza dôsledne vyhotovený projekt zateplenia
  • projekt musí zabezpečiť i statickú spôsobilosť zatepľovanej fasády
  • úprava podkladu pre aplikáciu zatepľovacieho systému (očistenie, vyrovnanie, penetrovanie)
  • použitie len predpísaných komponentov do zatepľovacieho systému
  • kotvenie izolácie sa vykonáva na základe technologického predpisu pre daný systém
  • zosilnenie nároží, ostení a kútov výstužnými prvkami
  • zatepľovací minerálny systém realizovať v dostatočnej výške od upraveného terénu (min. 500mm)
  • zvýšenú pozornosť venovať realizácii zateplenia okolo otvorových konštrukcií (ostení)
  • pri väčších plochách riešiť dilatácie
  • u montovaného systému zatepľovania fasády dbať na zabezpečovanie trvalej funkčnosti aktívnej vzduchovej medzery
  • pri kontaktnom zatepľovacom systéme voliť len vysoko difúzne omietkové zmesi – na silikátovej báze

Montovaný odvetraný zatepľovací systém
Suchá technológia je dôležitým prvkom stavebných úprav z hľadiska tepelnej techniky a akustiky.

Výhody výstavby suchou technológiou môžeme zhrnúť:

  • žiadne vnášanie dodatočnej vlhkosti do stavby
  • technológiu je možné realizovať aj v zimnom období
  • konštrukcia môže byť väčšinou okamžite zaťažená a môžu sa na nej robiť ďalšie úpravy
  • nižšia spotreba materiálu a času pri montáži
  • bezpečnosť a protipožiarna ochrana je zaručená normovanými a odskúšanými systémami

Základnými nosnými prvkami celého systému sú vhodne zvolené horizontálne lamely, ktoré môžu byť drevené alebo na báze kovu, pričom sú fixované na nosnú stenu. Rozmery lamiel sa odvíjajú od potrebnej hrúbky izolácie a vzdialenosti medzi nimi sú závislé od šírky izolantu. Do daných medzier sa vkladá izolácia, pričom sa mechanicky prikotvuje. Daná izolácia môže mať povrchovú úpravu z nízkogramážnej rohože - NOBASIL FRN , alebo je na povrch izolácie potrebné upevniť extrémne difúznu fóliu. Fólia sa upevní vertikálnymi lamelami, ktorých výška nám určí hrúbku odvetranej medzery – min. 30 mm. Na tieto vertikálne lamely sa upevňuje finálna povrchová úprava – obklad, ktorý môže byť drevený, plastový alebo na báze kovu.

Sendvičová konštrukcia

Zatepľovanie obvodových stien týmto spôsobom už patrí medzi mokré procesy a vyžaduje si väčšiu technickú zručnosť. Izolácia sa na nosnú stenu prikotvuje - NOBASIL FRN alebo sa i lepí, ak sa jedná o NOBASIL FKD. Je potrebné, aby sa i v tomto prípade uvažovalo s odvetranou vzduchovou medzerou, pričom je dôležité zaistiť statické spolupôsobenie medzi nosnou stenou a pohľadovou stenou, čo sa zväčša realizuje oceľovými kotvami.

Kontaktný zatepľovací systém - NOBASIL FKD
Medzi najpoužívanejšie zatepľovacie systémy obvodových stien z exteriéru patrí variant, kde všetky vrstvy systému sa zabudovávajú na kontakt – kontaktný zatepľovací systém.

Výsledný efekt zatepľovacích prác kontaktným zatepľovacím systémom býva pri správnom výbere zatepľovacieho systému a kvalitnom vyhotovení realizačnou firmou vynikajúci a realizovaná fasáda slúži bez problémov aj niekoľko desaťročí.

Pri tomto systéme sa však musia jednoznačne dodržať niektoré zásady, týkajúce sa podkladu a realizácie.

Podklad musí byť dostatočne rovný, mechanicky pevný, zbavený prachu a mastných nečistôt a vybavený penetračným náterom.

NOBASIL FKD je možné aplikovať na tieto podklady:

  • betónový povrch stien panelovej technológie, vrátane povrchov z vymývaných betónov
  • pórobetónové materiály (panely, tvárnicové murivo a pod.) s rovným upraveným povrchom
  • vápennocementové omietky s dodatočnou pevnosťou (jadro), kvalitné nepoškodené a priľnavé omietky (brizolit)
  • lignát, cetris a iné povrchy montovaných objektov

Pred každou realizáciou musí byť obklad komplexne posúdený z hľadiska statického a z hľadiska stavebnej tepelnej techniky.

Dodatočné upevňovanie sa robí pomocou systému kotiev, ktoré sú do materiálu narazené alebo vkladané do pripravených otvorov.

Pre správnu voľbu spôsobu dodatočného kotvenia sú rozhodujúce faktory:

  • veľkosť a druh zaťaženia, ktoré sa do kotvenia prenáša
  • fyzikálne vlastnosti materiálu, do ktorého je kotvený prvok upevňovaný

V stavebníctve sa najčastejšie kotví do nasledujúcich materiálov: betón, silikát, keramický črep, kov, drevo a plast.

Materiálové vlastnosti podkladov určujú druh a veľkosť pripevňovaného prvku. Podmienkou kvalitného kotevného spoja je vytvorenie maximálnej súdržnosti medzi základným materiálom, do ktorého sa prichytáva vlastnou kotvou.

Silikátové materiály delíme podľa pevnosti kotviaceho materiálu a tým aj určujúceho pre použitie typu spoja:

  • materiály s pevnosťou pod 10 MPa, tu sú vhodné špeciálne hmoždinky a kotvy (pálené tehly, duté tehly, pórobetón, plynosilikát, sadrokartón atď.), úplne nevhodné je nastreľovanie a ťažké kotvy
  • materiály s pevnosťou 10 až 50 MPa, tu je vhodné nastreľovanie, osadenie kotiev a hmoždiniek (betón)
  • materiály s pevnosťou nad 50 MPa, kotvenie do týchto materiálov sa dá urobiť výhradne len do otvorov vložením hmoždiniek alebo kotiev

Do kovu sa dá kotviť nastreľovaním, pomocou tvarového spoja hmoždinky, prípadne špeciálnym nitom.

Tepelná izolácia NOBASIL FKD má oproti konkurenčným materiálom niekoľko výhod:

  • je nehorľavá
  • má lepšie zvukovopohltivé vlastnosti
  • má menšiu tepelnú rozťažnosť a dá sa teda používať bez problémov na priečelia fasád aj so sýtejšími odtieňmi farieb
  • má neporovnateľne lepšie difúzne vlastnosti (priestupné pre vodné pary)

Každý fasádny zatepľovací systém by mal mať spracovaný normatív spotrieb, v ktorých sú presne definované aj materiály používané pre jednotlivé operácie a v akom množstve sa používajú. Z praktických poznatkov je spotreba lepiacej hmoty uvedená v technologických predpisoch kalkulovaných pre spotrebu na rovný podklad, tzn. max 1 cm odchýlka na 2 m dĺžky podkladu – fasády.

Tepelná izolácia NOBASIL FKD sa musí lepiť i mechanicky kotviť. Dosky tepelnej izolácie sa lepia nasledovne:

  • pomocou obvodových pásov a stredových terčov (min. 40 % plochy)
  • pomocou priebežných pásov pri strojnom nanášaní (min. 40 % plochy)

Pre kotvenie dosiek s pozdĺžnym vláknom sa používajú rozperky plastové s kovovým tŕňom alebo skrutkou, s kotevnou časťou pre rôzne stavebné materiály (betón, keramika, pórobetón, drevo a pod.) Minimálny priemer taniera rozperky je 60 mm. V KZS s izolačnými doskami z minerálnej vlny s pozdĺžnym vláknom musia byť kotvené hmoždinkami vždy na plné zaťaženie. Lepenie má u tohto typu dosiek zo statického hľadiska iba doplnkový význam a zabraňuje nadvihovaniu okrajov a vydúvaniu dosiek. Minimálne počty hmoždiniek na 1 m2 (záleží na výške a konštrukcii objektu, umiestnení na objekte a povrchovej úpravy) sú všeobecne zadané renomovanými výrobcami kotevných prostriedkov.

Postup zatepľovania z hľadiska technológie realizácie prác je nasledovný:
Na staticky vyhovujúcu podkladovú stenu sa osadí soklová lišta v min. výške 0,5 m nad terénom. Od nej sa postupne lepia dosky tepelnej izolácie na stenu, pričom sa natierajú bodovo lepiacou maltou a ukladajú sa na väzbu smerom odspodu na vrchol steny. Po nalepení dosiek na stenu musí nasledovať technologická prestávka, ktorú odporúča výrobca lepidla. Po prestávke nasleduje mechanické kotvenie izolácie do nosnej steny. Počet kotiev na 1 m2 je zhruba 6 ks, pričom sa tento počet zvyšuje pri otvorových konštrukciách. Po tejto fáze nasleduje vyhotovenie výstužnej vrstvy, pri ktorej sa do nanesenej malty na NOBASIL FKD zatláča sklotextilná mriežka. Mriežka sa v stykoch a v blízkosti otvorových konštrukcií musí prekrývať na šírke min. 100 mm. Po tejto fáze nasleduje taktiež technologická prestávka, ktorú predpisuje výrobca maltovej zmesi. Poslednou finálnou vrstvou je povrchová malta s požadovaným farebným odtieňom.

Zateplenie fasády je veľmi časovo a technologicky náročný postup prác, preto doporučujeme, aby uvedené zatepľovanie vykonávali len realizačné firmy s dostatočnými praktickými skúsenosťami a vybavením.


Kontaktný zatepľovací systém - NOBASIL FKL
Základný rozdiel minerálnovláknitých lamiel voči štandardným doskám je v orientácii vlákna, ktoré je pri lamelách orientované kolmo na stenový podklad. Na základe tejto skutočnosti má lamela veľkú priľnavosť k podkladu a je schopná preniesť i veľké zaťaženie súvisiace s použitým finálnym obkladom.

Príprava podkladových plôch
Lamely lepíme priamo na všetky tehlové podklady alebo podklady na báze cementu. Pred začiatkom lepenia je potrebné skontrolovať stav povrchu stien, najmä z troch hľadísk:

  • rovnosť povrchov, na ktorých sa bude vykonávať lepenie, sa musí pohybovať v tolerančnom pásme +/- 0,5 cm/4 m , ak sú odchýlky rovnosti príliš veľké, je potrebné ich vopred vyrovnať spevňovacou omietkou
  • kvalitné vyhotovenie si vyžaduje suché povrchy, zbavené prachu a mastných škvŕn, skontrolovať celistvosť plošne nespojených dielcov, vlhkosť, homogénnosť jestvujúcich fasádnych vrstiev a možnú prítomnosť rôznych chemických substancií,
  • pevnosť podkladu v ťahu musí byť minimálne 0,08 N/mm2

Vzhľadom na jestvujúci stav sa vykonajú prípravné činnosti (mechanické čistenie povrchu, odstránenie nežiadúcich prvkov, impregnácia, atď), vďaka ktorým splníme predpísané kritériá.

Lepenie
Bezprostredne pred samotným lepením je potrebné skontrolovať teplotný stav povrchov. Práce sa musia realizovať v rámci teplotného rozmedzia (min. +5 °C, max. +30 °C) a v súlade s podmienkami výrobcu lepidiel. Vopred sa vyhotovia ochranné konštrukcie (slnečné žiarenie, ochrana pred zrážkami, ochrana proti vetru), najlepšie s ochrannou sieťkou osadenou pred fasádu.

Nanášanie lepidla sa vykonáva po celej ploche. Strojom priamo na plochy stien (lepidlo sa nanesie hrubým zúbkovitým hladidlom) alebo ručne na samotnú lamelu za použitia pre ten účel vyhotovených zúbkovitých hladidiel. Spoje medzi lamelami nelepíme. Kvalitné lepenie naneseným lepidlom a predovšetkým rovnosť osadzovania dosiahneme pravidelným zatláčaním už osadených lamiel latou. Zatláčanie uskutočňujeme po cca 3,0 m2 osadených lamiel. V tej fáze sa dosahuje konečná rovnosť fasády, takže odchýlky v hrúbke vonkajšej vrstvy lepiacej malty sú minimálne. Na lepenie používame spevňujúcu lepiacu maltu od rôznych výrobcov, zo strany ktorých sú presne definované návody na použitie lepidla.

Spevňovanie mechanickými kotvami pri nosnom podklade a výškach objektov do 20 m nie je potrebné do max. hmotnosti celkového fasádneho systému 30 kg/m2. Ak sa jedná o objekt s väčšou výškou a vyhovujúcim podkladom je potrebné mechanicky kotviť jednu vrstvu lamiel po celom obvode objektu na každom podlaží nachádzajúcim sa vo výške nad 20 m.

Počas prvej polovice zatepľovania sa používajú mechanické kotvy montážnej povahy, s ktorými dosiahneme stabilitu lamiel nad otvormi, kým lepidlo prevezme nosnú funkciu.

V prípade objektov s jestvujúcimi fasádnymi vrstvami, vzhľadom na architektúru a hodnotenie nosnosti podkladu, sa vykoná previerka a pripraví plán kotvenia. Použijú sa mechanické kotvy určené pre kontaktné tenkovrstvové fasádne systémy s doplnkovou podložkou priemeru min. 100 mm. Ťahová sila hmoždiniek je tanierom rozložená na čo najväčšiu plochu, pretože v priečnom smere je pevnosť lamiel v ťahu a strihu veľmi nízka. Ich dĺžka musí byť dostatočná, aby bol záchytný klin 60 mm v nosnej stene.

Vyhotovenie výstužnej vrstvy
Po lepení vykonanom v súlade s opísaným postupom nasleduje fáza vyhotovenia vystuženej vrstvy. Medzi týmito fázami má uplynúť cca 48 hodín (v zmysle návodov výrobcov lepidiel). Ďalej je potrebné korektné rešpektovanie pravidiel na zhotovenie tenkovrstevových fasádnych systémov.

Základné prvky vyhotovenia sú:

  • spevnenie všetkých uhlov a vonkajších rohov
  • diagonálne armovanie všetkých uhlov, otvorov a väčších prerušení
  • vyhotovenie dilatácie pri neprerušovaných rozmeroch väčších ako 12 m
  • osadenie armovacej sieťky vo vonkajšej tretine hrúbky vrstvy (správne osadenie, prekrytie, rovnosť osadenia – bez odchýlok)
  • konečné vyrovnanie (sieťka musí byť na všetkých miestach prekrytá).

Na vyhotovenie vrstvy použijeme lepidlo ako na lepenie lamiel, armovacie sieťky z plastifikovaných sklených vlákien ako aj profily na spevnenie uhlov z PVC alebo hliníkových uholníkov. Všetky spevnenia a armovania vyhotovujeme zásadne na mokrej lepiacej malte. Konečná hrúbka armovanej vrstvy bude 4 – 6 mm, čo zabezpečí pevnosť vyhotovenej fasády.

Takto pripravená plocha sa musí dobre vysušiť (cca 7 dní podľa návodu výrobcu lepidla) a potom príde na rad nanášanie záverečnej vrstvy.

Vyhotovenie povrchovej vrstvy:
Na dostatočne vyschnutú vystuženú vrstvu po cca 24 hodinách nanesieme (podľa návodu od výrobcu) pred nanášaním konečnej vrstvy spevňujúci (v závislosti od zloženia záverečnej vrstvy) podkladový náter v podobe emulzie. Zloženie podkladovej vrstvy má byť silikátové alebo silikónové, resp. môže byť aj minerálne. V prípade minerálnej záverečnej vrstvy sa odporúča túto následne potrieť silikónovou farbou. Hrúbka záverečnej vrstvy je v závislosti od zvolenej granulácie od 2 do 4 mm.


Orientačná tabuľka spotreby materiálov:
Operácia Materiál Spotreba
Lepenie lamiel NOBASIL FKL
Lepiaca malta
1 m2
7,0 – 9,0 kg
Výroba výstužnej vrstvy Lepiaca malta
Armovacia sieťka
6,0 – 8,0 kg
1,1 m2
Výroba povrchovej vrstvy Spodný náter
Konečná vrstva

0,2 kg
3 kg

Najčastejšie chyby pri realizácii

Tepelná izolácia patrí k materiálom, pri ktorých sa najčastejšie podcení minimálna hrúbka v závislosti od existujúcej hrúbky a typu steny. Dosť často sa taktiež použije nevhodný typ izolácie pre jednotlivé funkčné druhy zateplenia. Samozrejme je dôležité, aby zabudovávaná izolácia neobsahovala žiadnu vlhkosť.

Nevyhovujúce komponenty v systéme sú zväčša lacnejšou ale nekvalitnou náhradou za predpísané komponenty, ktoré požaduje výrobca zatepľovacieho systému a zväčša sa k nim priklonia realizačné firmy na základe lepšej cenovej dostupnosti.

Nedostatočné množstvo kotiev na 1 m2 má za následok nefunkčnosť a postupnú devastáciu celého zatepľovacieho systému.
Zatepľujte s nami a vyhrajte štvorkolku E-SHOP Pravidlá súťaže